I tie môžu byť prospešné, no tiež doslova devastačné. Ak sa vám niekedy stalo, že ste v záhrade zabudli plastové vedro s vodou, pravdepodobne ste sa s ním po prvej mrazivej noci museli rozlúčiť. Aj objem pôdy sa po zamrznutí pôdnej vody zväčší približne o 10 percent. Takáto rozpínavosť môže porušiť nekvalitnú dlažbu aj kamenný chodník.
Čítajte viac Pôda a substrát: Viete, aký je medzi nimi zásadný rozdiel? Plus tipy, ako si poradiť s nie úplne ideálnou pôdou v záhrade
To, že zamŕzajúca voda v pôde postupne zväčšuje objem však môže byť aj veľmi užitočné – dochádza totiž k drobeniu hrúd. Preto keď po jesennom rýľovaní necháte pôdu na hriadke v hrubej brázde, pri jarnej príprave ju pohodlne upravíte na vhodnú výsevnú štruktúru. Silnejší mráz by ste preto mali vítať najmä ak bojujete s ťažkou ílovitou pôdou. Keď ju na jeseň hlboko zrýľujete, zamrznutá voda veľké hrudy rozdrví a postupne prispeje k priaznivejšej pôdnej štruktúre (samozrejme, celoročne treba dodržiavať aj ďalšie zásady obrábania ťažkých pôd).
Foto: SHUTTERSTOCK
Ďalším pozitívnym účinkom mrazu je, že sa podieľa na ničení zárodkov mnohých chorôb a škodcov pestovaných rastlín. Veľmi často totiž zimujú v pôde, takže len pri pôsobení silnejšieho mrazu, ktorý zabezpečí jej dostatočne hlboké premrznutie uhynú. Mráz je v tomto smere pre záhradkárov veľmi dobrým pomocníkom. Hoci jeho účinok nebude 100-percentný, lebo niektoré škodce sú proti nemu dostatočne odolné a schopné prekonať ho napríklad v štádiu vajíčok, ich populáciu dokáže i tak výrazne oslabiť.
Voda premenená na ľad spôsobuje drobenie a zvetrávanie úlomkov pevných hornín nachádzajúcich sa v pôde. Je to ďalší z užitočných účinkov mrazu, pretože z minerálov, ktoré tieto horniny obsahujú, sa postupne do pôdy uvolňujú živiny dostupné rastlinám.
Zamrznutá pôda v kombinácii s chladným vzduchom výrazne obmedzuje vyparovanie vody, čím sa tvoria významné zásoby zimnej vlahy (doslova sa uskladňuje v pôdnych póroch). Čím je zima mrazivejšia, tým je na jar pôda lepšie zásobená vodou, no bez efektu podmáčania a tvorby blata. Ak nasneží a vy budete musieť odpratávať sneh z chodníkov, nezabudnite, že tento je rovnako skvelým rezervoárom zimnej vlahy. Neodhadzujte ho však na trávnik, skalku alebo na záhony, kde máte skoré jarné druhy. Väčšie množstvá snehu smerujte pod strašie okrasné a ovocné dreviny.
Sneh je výbornou izoláciou. Každých 20 cm bielej periny znižuje pôsobenie mrazu na pôdu asi o 10 °C, čo je vítanou ochranou proti vymrznutiu koreňou citlivejších rastlín.
Čítajte viac Čo si všímať pri kúpe semien zeleniny a kvetov, prečo sa ceny líšia, a ktorá internetová rada je úplne mimo realitu?
Kedy mráz narobí problémy?
Napríklad keď opäť z dôvodu rozpínania sa pôdy ponadvihuje rastliny (korene zostanú na povrchu odhalené). Typické je to pre čerstvo (v lete alebo na jeseň) sadené trvalky a dreviny. Preto sa odporúča na jar skontrolovať vysadené ovocné stromčeky a podľa potreby ich opäť pozatláčať do pôdy. Vyťahovaniu rastlín mrazmi sa dá predchádzať dostatočnou nástielkou z kompostu, lístia alebo iného organického materiálu.
Hlboké premrznutie pôdy nesvedčí ani užitočným pôdnym živočíchom. Hoci počas zimy nežijú aktívne a snažia sa ju len prečkať, často formou hibernácie, pri mimoriadne mrazivej zime hynú rovnako, ako škodce. Dlhotrvajúce holomrazy u nás dosiahnu premrznutie pôdy až do hĺbky 40 cm. Ak tomu chcete zabrániť a ochrániť tak užitočný pôdny život, treba nastielať a nenechávať pôdu „holú“. Organická nástielka mráz na istý čas zastaví. Ak jej nemáte dostatok, dobrou prevenciou je aj jemné skyprenie vrchnej vrstvy pôdy. Tá obsahuje viac, v póroch zachyteného vzduchu a tým bráni úniku tepla z nižších vrstiev. Hlboké premrznutie pôdy tak bude rovnako trvať oveľa dlhšie.
Foto: SHUTTERSTOCK
