V takýchto prípadoch treba plochu, ktorú máte k dispozícii využiť na 100 percent. Nasledujúce postupy sú však určite vhodné aj v prípade, že vás veľkosť záhrady v pestovateľskom snažení nelimituje. Ich benefitom je tiež ozdravný vplyv na pôdu a pozitívne pôsobenie na zdravie rastlín.
1. Hlavne ich striedajte
O tom, že ak budete pestovať jeden druh zeleniny viackrát za sebou na tom istom mieste, úrody a ich kvalita vám budú klesať, už isto viete. Každý rastlinný druh vyčerpáva pôdu špecifickým spôsobom (jednostranne), zvyšuje sa výskyt konkrétnych chorôb a škodcov a podobne. Zodpovedný pestovateľ sa chce týmto nepriaznivým javom vyhnúť, preto každoročne na konkrétnych hriadkach mení druh pestovanej zeleniny. Znamená to, že dodržiava osevný postup či sled pestovaných plodín.
Čítajte viac Zrozumiteľne o pestovateľských tratiach: Ako striedať zeleninu v osevnom postupe a kam patria rajčiny, kapusta či mrkva?
2. „Počúvajte“ rastliny
Niektoré druhé zeleniny (ale aj iných rastlín) sa navzájom negatívne ovplyvňujú, na čo treba pri zostavovaní pestovateľských plánov tiež prihliadať. Overeným faktom je, že počas rastu do pôdy aj ovzdušia vylučujú chemické látky (alelopatiká). Tie môžu negatívne, ale niekedy aj pozitívne ovplyvniť rast iných plodín, a to dokonca aj tých, čo budú na danom mieste rásť až v ďalšej sezóne. Nejde pritom o žiadny nový trend, ale o desaťročia pozorovaní ľudí, ktorí v danom období ešte tieto javy nedokázali správne vedecky opísať. Dokonca ani dnes nevieme o rastlinnej alelopatii úplne všetko, no to, že na základe vylučovania určitých typov látok môžu jednotlivé druhy rastlín odpudzovať škodce, chrániť iné pred chorobami či im preventívne predchádzať už na mnohých príkladoch overila prax. Pri uplatňovaní kombinovania zeleninových druhov na hriadkach však treba premýšľať komplexne, lebo množstvo vylučovaných alelopatík rastlinami závisí od pôsobenia konkrétnych biotických a abiotických faktorov.
Foto: SHUTTERSTOCK
3. Naplno „zamestnajte“ priestor
Vždy by ste mali plánovať tak, aby ste pestovali predplodinu, hlavnú plodinu a následnú plodinu.
- Predplodina je taký druh zeleniny, ktorý má krátku vegetáciu, teda do zberu rastie len zopár týždňov a dokáže prosperovať aj počas nižších teplôt, pretože sa na hriadky seje hneď zjari (šaláty, reďkovky, valeriánka…).
- Hlavná plodina poskytuje v danom roku hlavný zber a na hriadke je najdlhší čas (napríklad rajčiaky, uhorky, paprika, baklažány).
- Následná plodina je opäť nejaký rýchlo rastúci druh zeleniny, ktorému vyhovuje vlhkejšie jesenné počasie s, ešte relatívne teplými dňami, no chladnejšími nocami (špenát, reďkovky, valeriánka, šaláty…).
Príklad využitia všetkých typov plodín počas sezóny na jednej hriadke: V marci vysejete reďkovku, do polovice mája ju stihnete postupným zberom skonzumovať a vysadíte priesady rajčín. Približne v septembri, keď ich vegetácia ako hlavnej plodiny skončí, ešte stihnete vysiať špenát. Dôležité je, aby ste si ako predplodiny a následné plodiny vyberali naozaj rýchlo rastúce zeleniny a ich skoré odrody.
Čítajte viac Nenechajte hriadky po cibuli či cesnaku prázdne. Týchto 5 zelenín môžete vysiať ešte do konca júla
4. Vzdajte sa monokultúry
Ďalším spôsobom intenzívneho využívania pôdy je pestovanie zmiešaných kultúr. Oproti monokultúra má zmes tú výhodu, že jednotlivé druhy menej napádajú škodce. Príkladom môže byť zmiešaný výsev cibule a mrkvy, výsadba kalerábu s hlávkovým šalátom, uhoriek so zelerom, sejba mrkvy s reďkovkou či kríčkovej fazule s uhorkami.
5. Myslite na medziriadky
Je to ďalšia z opomínaných možností, ako dopestovať viac na menšej ploche. Ak ste si čo i len na jednej hriadke neodpustili mohutnejšie druhy, ktoré vyžadujú sejbu alebo výsadbu vo väčších rozstupoch, kým dorastú, využite voľný priestor v ich blízkosti na úrodu rýchlych a menších zelenín. Opäť sú skvelé reďkovky či šaláty. Tie sa osvedčili napríklad medzi čerstvo vysadenými priesadami rajčín. Kým narastú tak, že už by veľmi tienili, úrodu šalátu budete mať zjedenú.
