Smalant mliečolistý (Smallanthus sonchifolius) komerčne nazývaný jakon sa k nim po prvýkrát dostal z Nového Zélandu v roku 1993, vysadený bol v 1994 a výborne sa aklimatizoval. Dobrá správe je, že kvalitné úrody hľúz dosiahnete aj v podmienkach Slovenska, hoci oficiálne sa ako pestovateľsky úspešné uvádzajú len oblasti s nadmorskou výškou 100 až 300 m. Vôbec sa ale nebojte, zasadiť si jakon aj vo vyšších polohách.
Nie, nie je to topinambur
Pri pohľade na rastliny s mohutnou nadzemnou časťou a so žltými kvetmi si možno myslieť, že je to vám už dobre známa slnečnica hľuznatá – topinambur. Podobnosť nie je náhodná, lebo obe rastliny patria do čeľade astrovité (Asteraceae), a tak majú mnohé podobné znaky. Napriek tomu sú to dva samostatné druhy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac Zelenina výborná nielen pre cukrovkárov: Zberať sa dá neuveriteľných 7 mesiacov. Bola tu už 200 rokov pred zemiakmi
Veľkou výhodou jakonu je, že koreňové hľuzy určené na zber a konzumáciu sú pravidelné s hladkou šupkou. Ich čistenie je oveľa jednoduchšie než v prípade hrboľatých topinamburov. Pri jakone tiež zaujme, že jedlá dužina sa neskrýva hneď pod šupkou. Tam nájdete tenkú vrstvičku s mierne živicovou chuťou a až pod ňou lahodnú dužinu. Je chrumkavá, šťavnatá (hľuzy v čase zberu obsahujú 80 až 90 percent vody) a chutí príjemne ovocne. Hlavne hľuzy so žltou dužinou (môže byť aj biela či fialová) sú prirovnávané k hruške alebo k ananásu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ideálne pre diabetikov
Čerstvo pozberané hľuzy jakonu obsahujú polysacharid inulín, ktorý sa počas skladovania enzymaticky štiepi na fruktózu a glukózu. Diabetikom sa odporúča začať s dennou konzumáciou 100 g hľúz. O inulíne je tiež známe, že môže zvýšiť vstrebávanie vápnika z prijímanej potravy až o 20 percent a tým prispieť k zdraviu kostí. Konzumácia koreňových hľúz jakonu zvyšuje pocit sýtosti, no ich energetická hodnota je nízka (približne 54 Kcal). Jedlé sú aj mladé listy a nedrevnaté výhonky uvarené na spôsob špenátu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa informácií Výzkumného ústavu bramborářského Havlíčkův Brod oligosacharidy a fruktány, ktoré hľuzy jakonu obsahujú, aktivujú bifidobaktérie a potláčajú hnilobné procesy v črevách. Úpravou črevnej mikroflóry sa znižuje obsah cholesterolu, triglyceridov, mastných kyselín v krvi, hladina krvného cukru aj krvný tlak. Táto zelenina je preto jedným z dobrých preventívnych krokov proti zápche, cukrovke, obezite a kardiovaskulárnym ochoreniam.
Na VÚB Havlíčkův Brod vyšľachtili dve odrody jakonu – ‘Fiorella’ a ‘Graciella’.
6 rád, ako úspešne pestovať jakon
- Rastliny nie sú odolné proti mrazu, preto sa sadia stonkové hľuzy až koncom apríla, prípadne priesady v polovici mája.
- U nás sa viac oplatí pestovanie z priesad, lebo tým predĺžite vegetáciu plodiny.
- Ideálna je pôda bohatá na humus, dobre priepustná s pH 5,5 až 8.
- Najlepšie je, pripraviť si hrobčeky v spone 80 × 70 cm a vysádzať do hĺbky 6 až 9 cm.
- Počas pestovania treba odburiňovať a rastliny prihŕňať ako keď kopčíte zemiaky.
- Jakon vyžaduje plné slnko a dostatok vlahy.
Čítajte aj Pomôžu pri trávení, uľavia žlčníku, znížia tlak: Nie je to módny hit, ale ozajstná superpotravina, ktorú si určite vysaďte
