Aby ste nemuseli na internete zdĺhavo pátrať, zodpovieme najčastejšie otázky, ktoré si kladú záhradkári pred kúpou skleníka.
Aká je minimálna veľkosť skleníka, ktorá sa oplatí?
Ak si vyberáte zo štandardných voľne stojacich skleníkov, ich plocha je najčastejšie niečo okolo 12 m2. V podstate ide o klasický rozmer 3 × 4 m, ktorý je do bežných rodinných záhrad najvyhľadávanejší. Ak si chcete skleník zaobstarať len ako o niečo väčšiu alternatívu pareniska, teda len na skoré jarné rýchlenie zeleniny či predpestovávanie priesad, úplne vám postačí 8 m2. Dôležité teda je, rozmyslieť si, na čo všetko budete skleník využívať. Niektoré typy skleníkov navyše umožňujú predĺženie, takže ak vám to priestor dovolí a vy sa časom rozhodnete záhradkárčiť vo väčšom, nebude to problém. Akurát už pri kúpe treba s takýmto možným scenárom počítať a vybrať si model, ktorý sa dá predlžovať.
Čítajte aj Kvíz: Skutočný záhradkár nestratí ani bod a bez zaváhania odpovie aj na otázku číslo 9. Podarí sa vám uspieť?
Má typ strechy vplyv na odolnosť, napríklad proti snehu, vetru, či na efektivitu vetrania?
Kedysi bola sedlová strecha považovaná za najlepšiu, pretože disponovala strešnými oknami, čo bolo veľkým prínosom pri regulovaní teploty a vlhkosti. Pokiaľ vám však ide len o túto výhodu, dnes už majú strešné okná aj oblé skleníky. Oblá konštrukcia je tiež o niečo odolnejšia proti vetru (ak porovnávame polykarbonátové skleníky), takže je správnou voľbou do veternejších oblastí.
Foto: Canva
Náš tip: Skleník, ktorý vetrá sám
Vedeli ste, že aj v prípade, že máte skleník na chalupe, pokojne niekoľko desiatok kilometrov od svojho bydliska, dokážete ho vyvetrať? Respektíve, on sa vyvetrá sám, vďaka automatickým otváračom, ktoré sa dajú dokúpiť na strešné okná. Na základe rozťažnosti olejovej náplne sa okná pri náraste teploty otvoria a pri poklese vonkajšej teploty zase zatvoria. Je to super pomôcka aj v prípade, že odídete na dovolenku.
Ktorý krycí materiál zvoliť? Sklo alebo polykarbonát?
Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože oba materiály majú výhody aj nevýhody. Naozaj podrobne sme ich porovnali v tomto článku. Dozviete sa v ňom i to, že polykarbonátový skleník nemá nič spoločné s plexisklom.
Majú posuvné dvere na skleníku naozaj praktický význam, alebo ide len o módny výstrelok?
Klasické dvere, či už jedno- alebo dvojkrídlové (v závislosti od veľkosti skleníka) sú vždy v základnej výbave. Nejde o nič špeciálne, ale svoj účel spoľahlivo splnia. Nevýhodou môže byť to, že ich v istých momentoch budete musieť po otvorení zaistiť. Posuvné dvere držia aj vo vetre, navyše ušetria trochu miesta, no žiadnu mega výhodu v porovnaní s klasikou nehľadajte. Každopádne, bývajú za príplatok.
Foto: Canva
Musí mať skleník pevný základ?
Nemusí, ale vy si taký typ musíte vybrať. Pokiaľ ide o skleníky z polykarbonátu, v ich prípade sa pred osadením na záhrade zaobídete bez náročných príprav. Buď majú vlastnú základňu alebo sa upevňujú do zeme pomocou špeciálnych konzol. Sklenené skleníky kvôli svojej hmotnosti väčšinou podmurovku vyžadujú.
Foto: Canva
Potrebujete na skleník stavebné povolenie?
Ak budete mať typ, ktorý vyžaduje pevný základ (alebo ak pevný základ jednoducho chcete), stavba bude pevne spojená so zemou čo znamená, že podľa zákona musíte požiadať o stavebné povolenie. Robíte tak na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade. Ale pozor, platí tu výnimka, že ak bude mať váš skleník plochu do 25 m2, výšku do 5 m a bude ho možno definovať tak, že plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napríklad pre rodinný dom), stavebné povolenie nepotrebujete. Stačí vám ohlásenie drobnej stavby.
Čítajte aj Priesady spoza okna: 8 praktických rád, vďaka ktorým budú silné a krásne ako z profesionálneho skleníka