Má to hneď niekoľko dôvodov, no okrem radosti zo záhradkárčenia je to hlavne možnosť, vypestovať si presne tie druhy a odrody, ktoré sa nám už v minulosti osvedčili, prípadne také, ktoré nás na pohľad zaujali a chceme ich vyskúšať. Len ťažko by sme na akomkoľvek trhu našli zeleninové priesady všetkých, vo vrecúškach s osivami dostupných odrôd. Profesionálni pestovatelia väčšinou stavia na niekoľko osvedčených, po ktorých je každoročne najvyšší dopyt.
Čítajte aj Čo si všímať pri kúpe semien zeleniny a kvetov, prečo sa ceny líšia, a ktorá internetová rada je úplne mimo realitu?
Pripravte sa na prácnosť
Je to skrátka tak. Nebudeme sa tváriť, že predpestovávanie priesad v domácich podmienkach nie je náročné. Je, ale dá sa zvládnuť, ak budete chcieť a k tomu dodržíte niekoľko základných pravidiel. A prečo sa vlastne niektoré zeleniny predpestovávajú a iné nie? Sú to hlavne tie, ktoré majú dlhšiu vegetáciu a pri priamom siatí na hriadku by nestihli plnohodnotne dozrieť. V tom najlepšom by ich zastihla naša chladná jeseň. Tieto rastliny zväčša pochádzajú z teplejších oblastí trópov a subtrópov. Tým, že ich vysejete v teplom priestore v čase, keď je u nás ešte zima, umelo, ale k prospechu veci predĺžite ich vegetáciu.
Foto: SHUTTERSTOCK
1. Nesejte do hlbokých kvetináčov
Pri siatí si vystačíte s plytkými miskami, pričom nemusí ísť o originálne nádoby, ale pokojne využite rôzne plastové obaly z potravín. Niektoré, napríklad z drobného ovocia už majú na dne otvory, ktoré sú dôležité na odtok prebytočnej vody. Štyri, no najviac osem centimetrov substrátu drobným klíčnym rastlinám úplne stačí. Vyberte si kvalitný, určený na výsev alebo zvoľte agroperlit, ktorý sa osvedčil napríklad pri predpestovávaní paprík a čili papričiek. Viac informácií o rozdelení a o kvalite pestovateľských substrátov nájdete v tomto článku.
Foto: SHUTTERSTOCK
2. Týmto doprajte samostatné zakoreňovače
Výsevné misky sú skvelé, pretože v prvých pestovateľských fázach ušetria veľa miesta. No nie pre všetky zeleninové druhy je hromadná sejba takzvane naširoko alebo do riadkov vhodná. Niektoré totiž kvôli svojmu kolovému koreňu veľmi zle reagujú na pikírovanie. Preto napríklad všetky hlúboviny hneď vysievajte do samostatných zakoreňovačov. Musia byť také veľké, aby v nich priesady vydržali zdravo rásť až do času výsadby. Kapuste, kelu, kalerábu, brokolici či karfiolu stačia zakoreňovače s veľkosťou bunky 3 × 3 cm.
Foto: SHUTTERSTOCK
3. Po sejbe do tepla
V prvej fáze predpestovávania priesad, teda po sejbe semien netreba misky s výsevmi ukladať na okenný parapet, či do najsvetlejšej miestnosti v byte. Pre klíčiace semeno je dôležitá vlhkosť a teplo. So svetlom sa netrápte. Hľadajte najteplejšie miesto v byte. Nám sa osvedčila kúpeľňa, prípadne priestor na vrchných skrinkách kuchynskej linky. Myslite na to, že hoci sa vám počas dňa môže zdať slnkom zaliaty parapet dobrou voľbou, sálavý nočný chlad je väčším nepriateľom klíčiacich semien, než by ste očakávali. Hlavne ak predpestovávate už vo februári papriku, čili alebo zeler, podchladenie substrátu býva častou príčinou neúspechu.
Semená predpestovávaných druhov potrebujú na rovnomerné klíčenie špecifické a niekedy ozaj vysoké teploty, ktorých hodnoty sa však v rámci dňa a noci často líšia. Napríklad paprike vyhovuje 25 až 30 °C, šalátu 20 °C.
4. Z tmy na svetlo
Kým počas klíčenia bola pre misky s výsevmi vhodná aj kúpeľňa bez okna, po tom, ako sa zo substrátu začne tlačiť takzvaný háčik stonky, ktorý nad jeho povrch zdvihne klíčne lístky, výsevy preneste na svetlo. Aj teplota by sa mala o pár stupňov znížiť. Klíčne lístky sa postupne rozvinú, rastlinky budú rásť a mohutnieť. Dôležité je, aby sa to dialo pomaly, inak budú vytiahnuté a veľmi tenké. Preto nie je dobré, mať ich na okennom parapete nad radiátorom. Prílišné teplo aj počas noci, kedy je nulová svetelnosť, rastu priesad neprospieva.
Čítajte aj Hit sezóny: Rajčiny spoľahlivo odolné proti plesni budú bez kvapky chémie aj na voľných hriadkach dozrievať až do jesene
5. Každá rastlina potrebuje dostatok miesta
Z výsevných misiek ich preto musíte rozsadiť do samostatných zakoreňovačov, prípadne rôznych téglikov z jogurtov, ktorým musíte urobiť dierky na dne. Rastlinky sa takzvane pikírujú vtedy, keď im okrem dvoch klíčnych lístkov narastú aj dva pravé listy. Vtedy semenáčiky zľahka podoberte originálnym pikírovacím kolíkom alebo ceruzkou. Držte ich pod klíčnymi lístkami a opatrne vložte do jamky substráte. Zľahka prihrňte, substrát nepritláčajte prstami. Stonky sú veľmi krehké a ľahko sa poškodia.
Foto: SHUTTERSTOCK
6. Pri pikírovaní je dôležitá hĺbka
Nie je jedno, ako hlboko rastlinu pri pikírovaní zasadíte. Hĺbka je v tomto prípade druhovo špecifická. Zároveň v tomto bode viete pri niektorých zeleninách opraviť chyby, ktorých ste sa pri klíčení dopustili. Napríklad príliš vytiahnuté semenáčiky rajčín, paprík alebo baklažánov môžete zasadiť hlbšie, teda až úplne po klíčne lístky a tým im pomôcť, spevniť sa. Naopak, pri zeleri alebo šalátoch si dajte záležať na tom, aby ste ich pikírovali len tak hlboko, ako rástli vo výsevnej miske.
7. Dajte im čas, zvyknúť si
Po pikírovaní zakoreňovače s rastlinami nedávajte hneď naspäť na okenný parapet či iné, veľmi svetlé miesto. Budúce priesady potrebujú po presadení čas, aby sa doslova zabývali v novom substráte a obnovili funkciu koreňov. Doprajte im svetlo ale aspoň dva dni bez priamych slnečných lúčov. Nezabudnite na zavlažovanie, ideálne rozprašovačom, no zároveň dbajte na to, aby substrát medzi jednotlivými zálievkami mierne preschol. Pozor, nesmie úplne vyschnúť, že vám rastlinky začnú vädnúť. Ide len o to, aby nebol ako blato, teda plne nasýtený vodou.
Vytiahnuté rastliny sú dôsledkom nepomeru medzi nedostatkom svetla a vysokou teplotou. Nám sa môže zdať, že slnka je dosť, no jeho intenzita je koncom zimy a začiatkom jari oveľa nižšia než v letných mesiacoch.
Čítajte aj Aby semená spoľahlivo vyklíčili: Tieto profesionálne techniky vám uľahčia záhradnícky život + pravda o morení osív
8. Vyhnite sa padaniu klíčiacich rastlín
Tak, ako semeno v čase klíčenia, aj mladé semenáčiky sú veľmi citlivé na poškodenia. Veľmi časté pri predpestovávaní priesad je takzvané padanie klíčiacich rastlín, teda ich odumieranie. Vyzerá to, ako keby náhle zvädli, no v skutočnosti ide o poškodenie hubovým patogénom. Jeho prejavenie sa podporujú presne tie situácie, ktorých by ste sa mali pri pestovaní vyvarovať:
- málo svetla po vyklíčení,
- veľmi premokrený substrát,
- neprimerane vysoká teplota,
- príliš hustý výsev.
Pretože zdrojom infekcie môže byť pôda, určite sa pri domácom predpestovávaní v malom oplatí, venovať čas tepelnej dezinfekcii substrátu v rúre pri 100 °C aspoň pol hodinu. Huba sa však môže vyskytovať už aj priamo na semenách, preto treba kupovať od overených zdrojov, prípadne morené osivo. Vyskúšať tiež môžete rôzne biologické preparáty, ktoré, hoci patogén priamo nezničia, posilnia rastlinu v odolnosti proti nemu.
