Tradičné stredoeurópske oslavy príchodu jari, vtáčieho spevu a stromov si pripomíname od roku 1900 z obdobia Rakúsko-Uhorska, a tak sa táto tradícia zaraďuje medzi najdlhšie trvajúce významné prírodovedné dni na celom svete. Zakladateľom tradície Medzinárodného dňa vtáctva (1. apríl) je Oto Herman, významný prírodovedec a ornitológ. Sťahovavé vtáky a ich spev badať v každom prostredí okolo nás. Preto je apríl ideálnym obdobím na poznávanie vtáčieho života v prírode.
Foto: Canva
Vtáčia migrácia je fascinujúci prírodný fenomén
Rôzne druhy sa v závislosti od potravnej špecializácie sťahujú do regiónov, kde nájdu bohaté zdroje potravy. Mnohé prekonajú neuveriteľné vzdialenosti. Najpozoruhodnejšie je vtáčie putovanie na jar, kedy sa operence vracajú na svoje hniezdiská. Začiatok hniezdenia sprevádza návrat vtákov ich spev a rôzne formy hlasových prejavov. Samce mnohých druhov sú v pestrofarebnom svadobnom šate. Oživia tak jarnú prírodu v rôznych typoch prostredia, kde hniezdia.
Čítajte aj Spoznajte 5 najvýkonnejších požieračov škodlivého hmyzu: Udržte ich celoročne v záhrade a zabudnite na špeciálne postreky
„Ku koncu marca bolo už na Slovensku zaznamenaných viac ako 35 sťahovavých druhov. Medzi nimi už aj druhy, ktoré zimujú v Afrike, napríklad bociany biele aj čierne, lastovičky, belorítky, lyžičiar biely, brehár čiernochvostý či kačica chrapačka“, informuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. „Prílety vtáctva potrvajú do začiatku mája, kedy zo zimovísk doletia aj posledné druhy, ako napríklad červenák karmínový, či kolibiarik sivozelený.“ Dodáva Gúgh.
Z nášho územia migrujú Eurázijsko-Africkými trasami
Mnohé využívajú migračné koridory. Najvýznamnejšie sú juhovýchodná migračná trasa vedúca cez Bospor, juhozápadná trasa vedúca cez Gibraltár, trasa vedúca cez Taliansko a Stredozemné more. V dôsledku mierneho priebehu zím posledné roky badať zmeny v migračných stratégiách u niektorých druhov, ktoré nemigrujú južnejšie, ale dokážu prezimovať aj u nás. Takým príkladom sú žeriavy popolavé, holuby hrivnáky, cíbiky chochlaté, škovránky, močiarnice či chriašte vodné.
Čítajte aj Vracajú sa k nám v marci po 2-mesačnom lete z Afriky. Po strate partnera od žiaľu hynú. Najviac ich majú v dvoch krajoch
Sťahovavé vtáky čelia mnohým hrozbám
Hlavne pozdĺž migračných trás a zimovísk, často patria medzi ohrozené druhy. Hrozivá je miera nelegálneho lovu a strata vhodných území na odpočinok, vyhľadávanie potravy a prezimovanie. Neútešná situácia ich často čaká aj na hniezdiskách, kde sa im podmienky zhoršujú v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, lesníctva, klimatických zmien či prenasledovaním a pytliactvom. Prežitie mnohých druhov je priamo závislé od tolerancie ľudí. Viaceré sťahovavé vtáky totiž hniezdia v našom susedstve a nikde inde hniezdiť nedokážu. Najznámejšími sú napríklad bocian biely, lastovička, belorítka či dážďovník.
Foto: Canva