O tom, že „nespia“ ani pri nízkych teplotách potvrdila v rozhovore pre online spravodajcu SPU v Nitre mikrobiologička profesorka Dana Tančinová z Ústavu biotechnológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva.
Čítajte aj Chladnička nie je pre všetkých: 8 druhov ovocia a zeleniny, ktorým chlad výrazne uberá na kvalite aj trvanlivosti
Podľa odborníčky je označenie plesne len laickým pomenovaním pre mikroskopické vláknité huby, ktorých spóry voľným okom nevidíme. Keď sa tieto dostanú napríklad na potraviny, pri vhodných podmienkach začnú rásť a vytvárať vlákna – mycélium. Nebezpečné pre nás je, že zrakom dokážeme toto mycéliu vnímať až pri premnožení. To, že pleseň na potravine nevidíte preto nemusí znamenať, že sa na nej nenachádza.
Foto: Canva
Prečo sú potravinové plesne nebezpečné?
Podľa profesorky Tančinovej môžu spôsobiť mykózy alebo alergické reakcie. Niektoré huby produkujú jedovaté látky – mykotoxíny, ktoré sú voľným okom neviditeľné a dajú sa dokázať len pomocou chemických metód. „Preto už pri manipulácii so zaplesnivenou potravinou treba byť opatrní, aby ste nevdychovali spóry vo veľkom množstve,“ upozorňuje mikrobiologička. Uvádza sa, že keď vdýchnete so spórami mykotoxíny, niekedy majú až 50-krát väčší účinok, než keby ste ich zjedli.
Čítajte aj Fuj, takéto ovocie na stromoch vidieť nechcete. Prečo úroda hnije a ako sa dá podobným problémom predísť?
Mikroskopické huby majú radšej teplé prostredie, ale sú druhy a rody, ktoré rastú aj pri nižších teplotách, dokonca aj pri mínusových. Skladovaním potravín v chladničke sa teda predĺži čas, za ktorý dochádza k rastu húb, no nedokážete ich takto úplne eliminovať.
Foto: Canva
Ktoré potraviny najviac podliehajú plesniam?
Je to bobuľové ovocie, napríklad jahody, čučoriedky, maliny, ako aj cherry paradajky. Rizikové z hľadiska zaplesnivenia sú aj orechy všetkých druhov, no najmä pistácie. „Tiež odporúčam opatrnosť pri konzumácii arašidov, a to v súvislosti s vysokým rizikom prítomnosti najnebezpečnejších mykotoxínov – aflatoxínov,“ doplnila Tančinová.
Nahnité jablko NIKDY neokrajujte!
Hnilobu jabĺk počas skladovania veľmi často spôsobuje významný pozberový patogén Penicilinum expansum, ktorý produkuje legislatívne sledovaný patulín, patriaci do skupiny mykotoxínov. Takže keď zbadáte hnedú hnilobu na jablku, nemali by ste ho okrajovať a konzumovať. Huba, a najmä prítomný mykotoxín, môže zostať aj vo väčšej hĺbke, v bielej časti plodu. Toto sa týka aj ďalšieho ovocia.
Foto: Canva
Rovnako si treba uvedomiť riziko spojené s konzervovaným ovocím. Nie je vhodné konzumovať zaplesnivené džemy a kompóty. Riziko je už pri otvorení takýchto produktov, keď sa môžete nadýchať určitej dávky spór, v ktorých môžu byť mykotoxíny. „Známy je pokus, keď odborníci naočkovali zaplesnivený kompót termorezistentnými (odolnými proti teplu) hubami a skladovali ho. Potom zaplesnivený obsah kompótu vyliali, sklenenú nádobu a viečko umyli, sterilizovali a nový kompót už nenaočkovali. Napriek tomu kompót v nádobe zaplesnivel. To znamená, že stačí, keď zostane len jedna pohlavná spóra (askospóra) a huby sa rozmnožia. V žiadnom prípade neodporúčam ani odstraňovať huby z povrchu džemu či kompótu a potom takéto produkty konzumovať.“
Čítajte aj 6 zelenín, ktoré nikdy nejedzte surové: Hrozia vám žalúdočné problémy, obličkové kamene, strata vápnika aj silné otravy
