Pri šalátoch hlávkových či šalátoch ľadových sme zvyknutí, že tvoria hlávky, pri šalátoch listových zase zberáme listy zrezaním tesne pri srdiečku rastliny. Šalát špargľový je však celkom iný. Netvorí hlávku, ale podlhovasté svetlo- až sivozelené a na okraji jemne zúbkované listy vyrastajú z dužinatej stonky. Tá môže dorásť do výšky až 70 cm a v dolnej časti mať priemer 6 cm, čo znamená, že úroda šalátových listov je už z jednej rastliny naozaj bohatá.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zber podľa potreby
Listy môžete zberať postupne, od spodnej časti stonky smerom hore. Po ošúpaní je jedlá aj sama stonka, no dobré je, ošúpať ju, inak môže byť horká. Šalát špargľový môžete konzumovať surový podobne ako u nás bežne pestované druhy šalátov, prípadne si stonku pripraviť ako prílohu k mäsu. Niekedy sa jeho chuť prirovnáva k zeleru stopkovému, ale konzistencia stonky je krehkejšia a chrumkavejšia, podobne ako má pravá špargľa.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Nahradí šalát, výborný je v polievke, prívarku, v smoothie. Nekupujte mrazený. Teraz vysejte a zberajte do mrazov alebo na jar
Exotika, ktorej sa netreba báť
Hoci je u nás šalát špargľový zaraďovaný do skupiny takzvaných ázijských zelenín, netreba sa obávať, že by mal veľké pestovateľské nároky. Tie sa totiž vyrovnajú šalátu hlávkovému. Aj kúpa osiva už nie je až taká problematická, ako pred pár rokmi. Okrem slovenského názvu môže byť šalát špargľový ponúkaný ako Celtuce, prípade pod českým pomenovaním salát chřestový.
Foto: SHUTTERSTOCK
Až do leta
Osivo môžete vysievať od konca marca až do konca júla. Preto máte stále dostatok času na zakúpenie semien, no tento fakt sa dá využiť aj na zabezpečenie si postupného zberu. Optimálna vzdialenosť riadkov je 30 až 40 cm, rastlinky vysoké 5 cm jednoťte na 15 až 20 cm.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Vykvitol vám šalát? S týmto sa vám to nestane ani v najhorúcejších letných dňoch