Na to, že vŕtavka mrkvová môže ohroziť kvalitu úrody sa na začiatku sezóny pripravuje takmer každý pestovateľ. Pravdou však je, že za posledných desať, no možno aj viac rokov je jej výskyt v záhradách minimálny. Vrásky na čele a sklamanie tak pri mrkve prichádza skôr z dôvodu výskytu drôtovcov či pandráv. Prečo je teda medzi záhradkármi obava z vŕtavky stále taká živá? V podstate preto, lebo si za ňu často zamieňajú napadnutia inými pôdnymi škodcami. Larvy druhej generácie vŕtavky mrkvovej (Psila rosae), ktorá býva v prípade výskytu škodcu najškodlivejšia sa koncom leta zavrtávajú do vyvinutých koreňov. Chodbičky, ktoré vytvárajú sú nepravidelné, úzke a vyplnené trusom. Takáto mrkva počas skladovania rýchlo hnije.
- Čo s tým? Ak sa s vŕtavkou mrkvovou stretnete, tak najmä v chladnejších oblastiach, v daždivých rokoch a na ťažších a vlhkejších pôdach. Dobrou prevenciou proti výskytu je zodpovedné striedanie plodín, mrkvu pestovať na veternejších miestach, siať čo najskôr a medziriadky často kypriť. Účinné je aj prekrytie hriadok bielou textíliou v období kladenia vajíčok (začiatkom mája).
Drôtovce
Larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých robia v závislosti od ich veku chodbičky s priemerom 1 až 2 mm. Veľkým problémom je fakt, že ich vývin trvá podľa druhu tri až päť rokov. V záhrade tak môžu škodiť opakovane najmä na koreňovej zelenine a zemiakoch.
- Čo s tým? Drôtovce sú najškodlivejšie v jarných mesiacoch a koncom leta. Zbaviť sa ich nie je jednoduché, preto sa treba obrniť trpezlivosťou a skúsiť odporúčania, ktoré sme pre vás zhrnuli v tomto článku:
Pandravy
V tomto prípade ide o larvy rôznych druhov chrústov a chrústikov. Vyvíjajú sa v pôde v závislosti od druhu jeden až štyri roky. Požerky nimi spôsobené sú väčšinou povrchové, ale veľmi rozsiahle, lebo aj samotné pandravy sú v porovnaní s ostatnými škodcami niekoľkonásobne väčšie.
- Čo s tým? Na malých plochách sa pandravy ničia mechanicky pri obrábaní pôdy. Žiadne možnosti priamej ochrany proti nim nateraz nie sú pre záhradkárov dostupné.
Fuzáč boľševníkový
Larvy tohto chrobáka s latinským pomenovaním Phytoecia cylindrica sa vyvíjajú v koreňoch divorastúcich rastlín z čeľade mrkvovitých. Na koreňoch pestovanej mrkvy sa objavujú len príležitostne, no vylúčiť sa to nedá. Dospelé chrobáky sa roja v máji a júni a po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo ku koreňovým krčkom hostiteľských rastlín. Vyliahnutá larva sa zavrtáva do koreňa a v jeho strede vyžerie niekoľko centimetrov dlhú rovnú chodbičku.
- Čo s tým? Vzhľadom na ojedinelý a lokálny výskyt netreba proti tomuto škodcovi špeciálne nezasahovať.
Obaľovač mrkvový
Keďže samičky kladú vajíčka medzi srdiečkové listy mrkvy a iných divo rastúcich rastlín z čeľade mrkvovitých, vyliahnuté húseničky sa rovno zavŕtavajú do koreňov. Vyžierajú v nich nepravidelné, často špirálovito zatočené chodbičky. Obaľovač mrkvový (Aethes wiliana) prezimuje v štádiu vyvinutých húseníc často aj v uskladnených koreňoch mrkvy.
- Čo s tým? Vzhľadom na ojedinelý a lokálny výskyt netreba proti tomuto škodcovi špeciálne nezasahovať.