Hloh obyčajný nie je žiadna botanická vzácnosť. Táto drevina rastie divo všade – od nížin až do nadmorskej výšky nad 1 500 metrov. Pichľavá nenápadná perla medzi liečivými rastlinami je jeden z cenných objavov 19. storočia, ktorý však poznali už starovekí Gréci.
Je zdarma, ľahko sa pestuje a nie je náročný
Hloh obľubuje slnečné stráne, nájdete ho na okrajoch listnatých a zmiešaných lesov, na stráňach a medziach. V záhrade sa dá vytvarovať ako krásny solitér, ale aj ako živý plot. Rastie rýchlo, hojne rozkonáruje, nie je náročný, nevyžaduje okrem tvarovania prakticky žiadnu starostlivosť. Niet hádam vďačnejšej a menej náročnej dreviny. Získať hloh vás nič nestojí, netreba ho kupovať. Stačí v jeseni či skoro na jar z okraja remízky (medze) či v krovinatom poraste opatrne vykopať aj s koreňovým systémom malý semenáčik hlohu a zasadiť ho v záhrade. Rozmnožuje sa ľahko a rýchlo.
Čítajte aj Liečivý zázvor sa dá ľahko pestovať aj doma v kvetináči
U nás rastú dva druhy, obidva sú liečivé
Všetky druhy rodu hlohu patria do čeľade ružovitých rastlín. Aj keď vo svete je známych vyše dvesto druhov hlohu, u nás rastú vo voľnej prírode len dva: hloh obyčajný a hloh jednosemenný. Oba druhy sa využívajú na liečivé účely. Existujú aj dekoratívne šľachtené druhy hlohu, ktoré sa vysádzajú v parkoch. Tieto však nemajú liečivé účinky, preto sú na farmaceutické účely nevhodné.
Jeseň je čas dozrievania hlohu
Hloh je tŕnitý ker alebo nízky strom s bohato rozkonárenou korunou. Typické preň sú stonkové tŕne na konároch. Kmeň je hladký, listy striedavé, laločnaté tmavo-zelené a lesklé. Kvety sú biele, vyrastajú v chocholíkových súkvetiach. Počas kvitnutia je hloh veľmi dekoratívny. Kvitne od mája do júna, kvety mierne zapáchajú. Plody dozrievajú koncom leta a v jeseni – sú to drobné výrazne červené malvice.
Čítajte aj Čučoriedku sa oplatí pestovať, chráni imunitu
Keď sa o srdce stará príroda
Hloh je jedna z našich najhojnejšie sa vyskytujúcich a najvýznamnejších liečivých rastlín. Obsahuje flavonoidy, triesloviny, karotén, vitamíny a ďalšie látky. Chemické zloženie a farmakologické vlastnosti týchto látok vymedzujú využitie hlohu len na kardiovaskulárne choroby. Upravuje poruchy srdcového rytmu, pomáha pri začínajúcej srdcovej slabosti, začínajúcej angíne pectoris, ľahších formách ischémie srdca, srdcovej neuróze, stenokardii, je vhodným doplnkom pri rehabilitácií po infarkte myokardu.
Hloh obsahuje látky, ktorých vlastnosti vymedzujú jeho využitie len na srdcovocievne choroby.
Práve teraz je čas na zber plodov
Využíva sa list s kvetom bez obsahu drevnatých častí, zelený list počas celého vegetačného obdobia, aj zrelý plod. Najžiadanejší a s najvyšším obsahom liečivých látok je však list s kvetom. Zbiera sa v máji a júni. Pripravujeme z nich zápar alebo čaj, prípadne tinktúru. Plody zbierame v septembri a októbri, keď sú celkom zrelé. Dajú sa konzumovať surové, môžu sa sušiť na slnku pri teplote do 40°C alebo spracovať na džemy.
Čítajte aj Rozmarín je viac ako len bylinka na varenie
Vážili si ho už v staroveku
Hoci na hloh ako na „tajomný srdcový liek“ poukázal až koncom 19. storočia írsky lekár Green, priaznivé účinky hlohu si všimli už pred tisícročiami starovekí Gréci. Pozorovali, že stáda kôz, obhrýzajúce pravidelne výhonky a listy hlohu, boli silné a vydržali vysokú fyzickú záťaž. Preto aj latinský rodový názov hlohu crataegus pochádza z gréckeho krataigos – silný. Okrem liečivých vlastností má hloh aj veľmi tvrdé drevo, v minulosti sa používalo na výrobu zbraní.