Pestovať môžete druhy vždyzelené, tie čo na jeseň usychajú, vysoké alebo nízke. A hoci možno nepoznáte presnú odrodu, stačí vám zistiť jednu z týchto kategórií – dá sa to aj jednoduchým pozorovaním počas vegetácie a na jej konci.
Nižšie druhy na jeseň usychajúce
Ktoré to sú? Napríklad rákosovka (Hakonechloa), imperáta valcovitá (Imperata cylindrica), proso (Panicum), perovec (Pennisetum).
Kedy ich rezať? Každý rok skoro na jar, kým nezačnú pučať nové listy. Na zimu sa nezväzujú.
Ako na to? Nadzemná časť týchto druhov na zimu odumiera, aby sa v novej sezóne opäť vytvorila v plnej kráse. Keďže však aj hnedé steblá počas zimy vnesú do záhrady zaujímavý prvok, nerežú sa hneď po uschnutí, ale až na jar. Zároveň poskytujú zimné útočisko drobným užitočným živočíchom, potravu pre vtáctvo a trs rastliny ochránia pred hromadením zimnej vlhkosti a možným hnitím alebo vymrznutím. Druhy s výškou do jedného metra zrežte približne na 8 cm, trávy dorastajúce počas vegetácie viac ako meter skráťte na 15 cm.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Tajomstvá zimného prežitia georgín: Správne uskladnené hľuzy nebudú do jari gumové ani plesnivé. Ako ich zazimovať?
Tie, čo na jeseň usychajú, ale potrebujú zviazať
Ktoré to sú? Napríklad ozdobnica (Miscanthus), smlz (Calamagrostis), kavyľ obrovský (Stipa gigantea).
Kedy ich rezať? Rovnako ako pri nižších usychajúcich druhoch, teda ideálne až na jar a pre tie isté dôvody. Rozdiel je len v tom, že kvôli výšky treba steblá zviazať, inak ich rozváľa sneh a poliehať budú aj pod vplyvom zvýšenej zimnej vlhkosti.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako na to? Hoci si na jarné rezanie zvolíte teplý deň a hrejivé slnko vás po zime bude lákať na krátky rukáv, určite si oblečte košeľu a vezmite rukavice. Steblá sú tuhé a ostré, ľahko vás porania. Zviazaný trs trávy pred rezaním nepovoľujte (ak ste ho pred zimou nezväzovali, teraz tak urobte). Praktické je to v tom, že steblá sa počas rezania nerozpadnú do všetkých strán. Použiť môžete klasické záhradnícke nožnice, to oveľa praktickejšie sú elektrické, prípadne kvalitný plotostrih. Trs by ste mali zrezať na jednotnú výšku asi 25 cm. Ak trávu nerežete postupne, ale jedným ťahom plotostrihom, vždy je dobré mať pomocníka, ktorý odrezaný snop trávy pridrží.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Ako zazimovať oleander? Toto sú tipy z praxe: Nesprávne podmienky prajú škodcom a teplota rozhoduje o kvitnutí
Vždyzelené okrasné trávy
Ktoré to sú? Napríklad ostrica (Carex), puškvorec (Acorus), ovsíkovec vždyzelený (Helictotrichon sempervirens), kavyľ chvostíkový (Nassella tenuissima), liriopa (Liriope), bradník (Ophiopogon), kostrava (Festuca).
Kedy ich rezať? Tieto druhy sa zvyčajne nerežú, ale na jar sa z nich vyčesávajú suché, poškodené a odumreté steblá na jar.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako na to? Na konci vegetačného obdobia sa vo vnútri trsov týchto druhov zvyknú nahromadiť uschnuté steblá a tráva tak vyzerá neupravene. Našťastie existuje jednoduché riešenie. Stačí si nasadiť gumené rukavice (lacné na umývanie riadu fungujú skvele) a prejsť prstami po tráve, akoby ste ju česali. Odumreté steblá sa prichytia na gumu a ľahko ich odstránite. Možno sa vám to nepodarí úplne dokonale, ale i tento zásah trávu osvieži. Na kavyľ chvostíkový sa osvedčil drevený hrebeň a na väčšie trsy môžete použiť hrable. Aj vždyzelené trávy môže veľmi rozlámať silná búrka, alebo poškodiť ťažký sneh. V takom prípade sa nebojte začiatkom jari ich o dve tretiny zostrihnúť. Zo začiatku budú vyzerať ako drobné ježe, no rýchlo regenerujú a zvyčajne už o 2 či 3 mesiace budú opäť vyzerať dobre. Treba si však uvedomiť, že takýto silný zmladzovací rez by ste nemali robiť častejšie ako každé 2 až 3 roky, pretože tým celý trs oslabujete. Trávam treba dať čas na zotavenie, než ich znova vystavíte silnejšiemu prerezaniu. Výnimkou je kavyľ, ktorý môžete rezom upraviť vždy, keď sa vám zdá, že sa trsy motajú do nevzhľadných „dredov“.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Krušpánu už dávno odzvonilo: Nahraďte ho jednou z týchto 6 drevín a živý plot budete mať ako z katalógu
