Návrh predstavia autori projektu záhradníci Chris Hull a Sid Hill na svetoznámej výstave záhradného dizajnu Chelsea Flower show v máji tohto roku. Výsadba je navrhnutá tak, aby ste v nej našli rastliny zlepšujúce zdravie čriev a pozitívne vplývajúce na celé trávenie. Podľa autorov projektu stačí, že sa okolo niektorých rastlín budete len pravidelne prechádzať – všetky nie sú jedlé!

Záhradkári majú zdravšie trávenie
Ľudský črevný mikrobióm zastrešuje viac ako bilión užitočných mikroorganizmov a ich génov, sídliacich v hrubom čreve. Ovplyvnené sú rôznymi baktériami a inými mikroorganizmami, s ktorými sa v každodennom živote stretávame, no i našou celkovou životosprávou. „Všade vonku sú mikróby. Nájdete ich aj na povrchu rastlín. Niektoré sú dobré, iné škodlivé. Ak je krajina rozmanitá, tak aj vy sa dostanete do kontaktu s rôznymi mikróbmi,“ povedal v rozhovore pre denník The Guardian Chris Hull, jeden z autorov projektu. Celý koncept tejto výsadby vychádza z toho, že tak, ako môže črevnú mikrobiotu pozitívne ovplyvniť konzumácia potravín bohatých na probiotiká, pomôcť môže aj kontakt s rastlinami. Výskum je zatiaľ len v začiatkoch, no prvé štúdie ukázali, že ľudia pracujúci v záhrade majú zdravší mikrobióm než tí, čo sa záhradkárčeniu nevenujú. „Problémy s trávením sú v dnešnej dobe bežné, no vďaka uvedomeniu si dôležitosti črevného mikrobiómu sa dajú vo veľkej miere vyriešiť. Zdravotné problémy sú totiž často spojené s tým, že náš mikrobióm nie je v rovnováhe,“ vysvetlil Hull.

Kľúčom ku kvalitnej mikrobiómovej záhrade je rozmanitosť
Čím viac rôznych druhov rastlín pestujete, tým získate rozmanitejší mikrobióm. Veľký dôraz sa treba klásť aj na starostlivosť o pôdu, lebo zdravá pôda obsahuje viac užitočných mikróbov, ktoré sa potom prenášajú na rastliny a následne do potravín, ktoré konzumujete. „Jednou z kľúčových rastlín je v tomto smere strukovina lupína žltá (Lupinus luteus), ktorá v pôde naozaj dobre fixuje vzdušný dusík,“ povedal Hull a doplnil, že v typických záhradách, ktoré možno považovať pekné, sa rozmanitosť ani zďaleka nepribližuje tomu, čo nájdete napríklad na lúke. „Nami navrhnutá výsadba je oveľa, oveľa rozmanitejšia, než býva zvykom. Jedlá lúka kombinuje kultúrne aj divo rastúce druhy. Zamerali sme sa aj na kedysi bežne konzumované rastliny, na ktoré sa dnes už zabudlo.“

Sid Hill vysvetľuje: „Napríklad hadovník väčší (Persicaria bistorta) sa zberá na anglických lúkach a používa na výrobu tradičného jedla (dock puding) už od polovice 19. storočia. Cibuľky kamasie jedlej (Camassia quamash) zberali domorodé kmene po celej Amerike stovky rokov. Piekli ich alebo varili, vďaka čomu boli veľmi jemné a sladké. Silenka obyčajná (Silene vulgaris) je v návrhu použitá ako výplňová rastlina, no ponúka tiež krásne biele kvety, ktoré sú jedlé.“ Avšak nie všetky druhy vo výsadbe sú určené na konzumáciu. Niektoré majú skôr ekologický význam, napríklad zakrývajú pôdu vo vzniknutých medzerách alebo sú zdrojom potravy pre užitočné opeľovače.

V návrhu použitý agroekologický systém je veľmi odlišný od mnohých moderných poľnohospodárskych metód, ktoré zahŕňajú pestovanie sterilnej monokultútry. „Keď pestujeme rastliny v agroekologickom systéme, ktorý podporuje alebo je hostiteľom rôznych mikrobiálnych spoločenstiev na pôde, koreňoch rastlín, listoch a dokonca aj vo vzduchu okolo rastlín, keď medzi nimi trávime čas a keď rastliny konzumujeme, pôsobia na nás ako probiotiká. V priemyselnom poľnohospodárstve sú plodiny o tieto, pre náš organizmus prospešné mikróby ochudobnené,“ zdôraznil Sid Hill.

Na otázku, čo môžete spraviť pre to, aby bola záhrada prospešná pre zdravie vašich čriev, Chris Hull odpovedá: „Pestujte zeleninu, ovocie a ďalšie rastliny v čo najväčšej rozmanitosti, dbajte aj na prítomnosť viacročných plodín, myslite na užitočné živočíchy, objavujte rozmanitosť v zabudnutých plodinách našich predkov.“
