Ak by ste sa o rastliny rajčín vôbec nezaujímali a nechali ich voľne rásť, vytvorili by doslova džungľu. Prirodzene totiž rastú veľmi rozložito – do šírky – vďaka bohatej tvorbe bočných výhonkov. V záhradkárskej praxi sú označované ako zálistky a vyrastakú v pazuchách listov. Stonky rajčín sú však také slabé a krehké, že bez opory poliehajú. Pri pestovaní sa preto zálistky vylamujú a rastliny vyväzujú k opore, najčastejšie s jedným hlavným výhonkom.
Najčastejšie typy opôr
- Špagáty zvislo natiahnuté z pripravenej konštrukcie sú funkčné a hlavná stonka sa na ne šikovne prichytí jedným obmotaním. Tento spôsob sa kvôli možnostiam uchytenia najviac využíva pri pestovaní rajčín v krytých priestoroch.
- Absolútnou klasikou sú drevené tyče, konáre z liesok alebo bambusové či plastové tyčky. Sú ľahké, no hlavne pri bujne rastúcich odrodách s ťažkými vijanmi plodov môžu mať problém so stabilitou. Hodia sa preto len pre slabo rastúce odrody.
- Rovnaký problém so stabilitou mávajú aj špirálové tyče, predávané ako špeciálne opory určené pre pestovanie rajčín. Môžu byť kovové, no častejšie zoženiete plastové. Na priväzovanie rastlín nepotrebujete špagát ani iné úväzky. Stonky len postupne opatrne obtáčate okolo tyče.
Oporné klietky zo zváraného pletiva
s veľkými okami sú tiež často odporúčané ako vhodné opory, no treba si uvedomiť, že rastliny sú v nich pomerne natlačené a aj vylamovanie zálistkov je oveľa komplikovanejšie. Preto, ak by ste chceli tento spôsob vyskúšať, odporúčame ho len pre odrody s geneticky podmienenou odolnosťou proti plesni zemiakovej.
„Tento typ opory je pri pestovaní rajčín bežne používaný napríklad v južných štátoch USA,“ priblížil zeleninár Peter Gajdoštin a vysvetlil: „Jednu alebo viaceré rastliny vysadia do drôtenej klietky s kruhovým, prípadne so štvorcovým pôdorysom a nevylamujú im zálistky. Funguje to tak, že ako rastliny rastú, zachytávajú sa listami alebo bočnými výhonkami do ôk klietky, ktorá im poskytuje prirodzenú oporu.“ Podľa skúseného pestovateľa má však tento typ opory jednu veľkú nevýhodu – rajčiakový ker zostáva postupom času veľmi hustý. „Pri porovnávaní výnosu sa tento spôsob javí efektívnejší, než klasické pestovanie rajčín na jeden výhonok, pričom vám odpadá aj neustálapotreba ručného vylamovania zálistkov. Osobne s ním mám však jeden hlavný problém,“ upozornil Gajdoštin. Tento typ opory je možno uplatniť v oblastiach s teplým a hlavne suchým letom. A hoci sa testuje aj v našich podmienkach, zatiaľ nie sú výsledky uspokojivé. Rastliny sú totiž výrazne hustejšie, a teda náchylnejšie na napadnutie plesňou.
Čítajte aj Nedozreté rajčiny: Lahodná pochúťka pre gurmánov alebo zbytočné riziko pre zdravie? Takáto je pravdaNáš tip zo záhrady: Trváca opora zo železnej tyčoviny
Jednoduchú, no trvácu a hlavne stabilnú oporu pre rajčiaky si môžete zhotoviť zo železnej tyčoviny. Osvedčila sa nám, lebo pôvodne sme používali len jednotlivé tyče, takzvané roxory, ktoré sa pod hmotnosťou rastlín zvykli vyťahovať z pôdy, doslova sa preklopiť a spadnúť aj s rajčinou.
Na túto konštrukciu sú ideálne tyče s hrúbkou 8 mm, pričom pre štyri rastliny potrebujete dve. V strede ich ohnete do oblúka. Z tyče dlhej štyri metre získate oblúk vysoký asi 180 cm, ktorý je pre kolíkové rajčiaky ideálny. Rastliny saďte do sponu 70 × 70 alebo 60 × 60 cm. Cez uhlopriečky zapichnite vždy k štyrom rastlinám dva železné oblúky kolmo na seba. V strede ich zviažte povrázkom. Získate stabilnú oblúkovú konštrukciu, ktorú nevyvráti ťažká úroda plodov ani silný vietor.