Dužina zostáva v takomto mieste nevyfarbená, tvrdá a bez chuti. Podľa zeleninára Ing. Petra Gajdoština (dobrasemena.cz) je tvorba takzvaného goliera alebo prstenca podporovaná nedostatkom draslíka, ktorý môže byť rovnako, ako v prípade vápnika pri suchej hnilobe špičiek plodov len relatívny. Znamená to, že v pôde je tohto prvku dostatok, lenže rastlina ho nemôže prijať, pretože ste ju prehnojili dusíkom. Tento prvok je pritom známym antagonistom draslíka – brzdí jeho príjem rastlinou.

Problém môže byť aj v odrode
V prípade, že ste uvedomelý pestovateľ a napriek všetkej snahe sa prstenec na niektorých plodoch vyskytne, pravdepodobne pôjde o to, že ste sa trafili do pestovania odrody, ktorá je na jeho tvorbu náchylná. Problematický je napríklad kolíkový a už roky pestovaný rajčiak ‘Stupické polní rané’. Túto starú českú odrodu poznajú najmä pestovatelia z okrajových oblastí, pretože vyniká skvelou odolnosťou a výbornou chuťou plodov. Dá sa pestovať aj ako kríčkový rajčiak bez vyväzovania, no trpí tvorbou zeleného prstenca. O moc lepšie na tom nie je ani novšia odroda ‘Toro F1’, ktorá vznikla spojením práve odrody ‘Stupické polní rané’ a ‘Sláva Porýní’.

Tak, ako v prípade praskania plodov sú aj proti tvorbe nedozretého prstenca odolnejšie čerešňoplodé (cherry) odrody, no z klasických možno odporučiť rajčiak ‘Tamina’. Patrí k veľmi skorým, prakticky sa dostáva na úroveň odrody ‘Stupické polní rané’, no zelený či žltý prstenec budete na plodoch hľadať márne. Dorastajú do hmotnosti 80 až 90 g a vynikajú plnou rajčinovou chuťou.

Pozor na zámenu: Prstenec verzus slnečný úpal
Na prvý pohľad by ste si v niektorých prípadoch mohli pomýliť tvorbu prstenca so slnečným úpalom plodov. Aj v tomto prípade sa totiž niektoré fľaky môžu javiť ako kruhové okolo stopky. Vždy sú, ale žlté, lebo ak teplota plodu presiahne 35 °C, žlté farbivo sa prestane premieňať na červený lykopén. Viac o slnečnom úpale a príčinách jeho vzniku sme zhrnuli v článku o odlisťovaní rajčín.
